Zorán Ardamica – Na čom pracuješ tento týždeň?

Nič moc, len to obvyklé... Celý týždeň učím v škole. Doma ma čaká záhrada a dvor, ktoré mi moje šteniatko pod zámienkou úpravy terénu úplne zničilo. Každý týždeň píšem komentár pre portál Paraméter. Teoreticky mám aj nejakú domácu úlohu z inovačného vzdelávania... plus skúšku. Odsúvam ich, ako sa len dá. Po večeroch mám aj dôležitejšie veci na práci. Zvyčajne nehovorím vopred o textoch a hudbe, ktoré som začal – táto rubrika je pre mňa ideálna –, ale toľko prezradím, že som sa pustil do realizácie väčšieho plánu: komponujem. Vážna hudba, povedali by ľudia (nie je to však správny výraz), niečo také, akási hudobná dráma (žáner zatiaľ tajím): symfonický orchester, zbory, sólisti. Libreto je už hotové (na 98 %, tie zvyšné 2 % hudba ešte trochu uhládza kvôli prozódii, rytmu a spievateľnosti, ale časti viazané na časomieru sa už veľmi meniť nebudú, tam sa prispôsobuje hudba). Bude to mať 33 častí (tak som teda vykecal, že ide o biblickú tému), ešte pár ich chýba, momentálne sa totiž dohadujem s rámcovými, opakujúcimi sa motívmi, aby ma poslúchali. Potom bude treba prejsť (zjednotiť, zracionalizovať atď.) inštrumentáciu, upraviť tempá, revidovať dynamiku. A budem to musieť celé prejsť detailne s jedným (ideálne budúcim…) dirigentom – aj takého človeka si ešte musím nájsť – a to predtým, ako definitívne uzavriem hlasy a partitúru, každý to má rád trochu inak, každému vyhovuje niečo iné (niekto potrebuje samostatné party, niekomu stačí divisi v sekcii, označenie smeru ťahu sláčika a podobne). Potom bude potrebná aj demo nahrávka, aby sa vôbec otvorila cesta k akýmkoľvek grantom či projektom. Budem pár mesiacov čarovať, aby ako-tak znela. A bude treba aj manažéra/producenta, lebo nahratie a uvedenie tohto diela presahuje moje individuálne schopnosti a kapacitu – aj takého človeka si ešte musím nájsť. Hovorím: symfonický orchester, zbory, sólisti, minutáž dokopy viac než hodinová... Navyše v maďarčine, takže možno to ani nebude realizovateľné len na Slovensku (hoci som sa vyhýbal mahlerovským prehnanostiam, ktoré u neho, samozrejme, prehnanosti nie sú…). Bude to stáť neľudské peniaze, keď si to predstavím. A ja si to predstavujem, keď komponujem a aranžujem – raz darmo: láska k tónom. Toľko v skratke o nasledujúcich siedmich rokoch (ak medzitým nenapíšem novú knihu – a prečo by som nenapísal). Alebo si sa pýtal len na sedem dní?