V jeseni roku 2024 som tajne pracoval na tematickom čísle časopisu Irodalmi Szemle pod názvom Mizser 50, pretože Attila Mizser sa narodil 26. januára 1975 a chcel som, aby z toho bolo pre tohto vynikajúceho básnika, prozaika a literárneho vedca maďarskej literatúry na Slovensku strednej generácie narodeninové prekvapenie. Číslo bolo dokončené a teraz, 25. augusta 2025, veta v predslove redaktora nadobúda nový význam: „Hrozné.“ Áno, je naozaj hrozné, že Attila Mizser už nie je medzi nami.
Attila Mizser sa narodil v Lučenci, vyrastal vo Fiľakove a po absolvovaní magisterského štúdia na univerzite v Miskolci získal v roku 2012 na tej istej univerzite doktorát. Bol básnikom, prozaikom, literárnym historikom a redaktorom. V rokoch 2005 až 2007 bol spolu s Lórántom Kabaiom redaktorom série JAK–Füzetek združenia József Attila Kör. V rokoch 2008 až 2016 pracoval ako šéfredaktor literárneho, umeleckého a spoločenského časopisu Palócföld v Salgótarjáne, v 2016 až 2024 ako šéfredaktor časopisu Irodalmi Szemle v Bratislave. V rokoch 2017 až 2025 bol profesorom na Univerzite Károlya Eszterházyho v Egri.
Jeho prvá zbierka básní Hab nélkül (Bez peny) vyšla vo vydavateľstve AB-ART v roku 2000, nasledovali Szakmai gyakorlat külföldön (Odborná prax v zahraničí) v roku 2003 a Köz (Verejnosť) v roku 2008, obe vyšli v Kalligrame. V roku 2005 vydal román s názvom Szöktetés egy zsúfolt területre (Únos na preľudnené územie, Kalligram), ktorý preložila do taliančiny Monica Savoia pod názvom Fuga verso un’ arrea affollata (Istituto Balassi, 2008). Je autorom zbierok esejí Ami marad (Čo zostáva, Nap, 2007) a Lapos vidék (Rovina, Nap, 2012), a monografie Apokalipszis poszt. Az apokaliptikus hagyomány a huszadik század második felének magyar prózairodalmában (Media Nova M, 2014), ktorá v roku 2021 vyšla aj v slovenčine v preklade Galiny Sándorovej pod názvom Apokalyptická tradícia v maďarskej literatúre (Madách Egyesület).
Je takmer nemožné vymenovať všetky literárne ocenenia a uznania, ktoré Attila Mizser získal. V roku 1996 mu bolo udelené štipendium Sándora Máraiho, v roku 2001 cena Imreho Madácha a v roku 2004 štipendium Zsigmonda Móricza. V roku 2005 dostal štipendium Jána Székelya a v rokoch 2005 a 2006 štipendium od mesta Miskolc. V roku 2007 bol štipendistom Literárneho odborného kolégia Národného kultúrneho fondu. V roku 2008 získal štipendium Nándora Giona, v roku 2009 zvláštnu cenu Madách-Posonium a v roku 2012 tvorivé štipendium Národného kultúrneho fondu.
Bázis sa lúči s Attilom Mizserom, ktorý bol prítomný pri zrode združenia a svojimi aktivitami bol jeho pevnou súčasťou. Česť jeho pamiatke!
(Zoltán Németh, prekl. Gabriela Magová)