Leto u mňa už tradične vypĺňajú „iné“ práce. Také, na ktoré počas roka nezostáva čas alebo ktoré majú svoju sezónu práve v teraz. Toto leto je však tiež trochu iné, pretože tápam na rázcestí. Dávam zbohom učeniu a zatiaľ ešte celkom jasne nevidím, čo ho nahradí. Okruh možných alternatív sa zužuje a nech to už bude čokoľvek, dúfam, že mi popri tom zostane dostatok priestoru aj na preklad. Popri fyzickej práci sa teraz učím a plánujem, ako ďalej. Takto mi plynú dni.
A, plynú samozrejme, aj v očakávaní. Čakám, čo mi život ponúkne. Čakám, kedy mi pod názvom Ibažena vo vydavateľstve Womanpress vyjde slovenský preklad románu Egyasszony od Évy Péterfy-Novákovej. Zároveň sa už neviem dočkať, kedy budem môcť pokračovať v preklade jej románu Apád előtt ne vetkőzz (Pred otcom sa nevyzliekaj). Ten teraz tiež na vedľajšej koľaji a čaká, kým prach usadne a všetko sa vykryštalizuje. A napokon sa mi ešte žiada trochu uhladiť preklad románu Cosmofobia Lucíe Etxebarriaovej, než ho ponúknem slovenským čitateľom.