Moje dni sú ako vystrihnuté z akčného filmu. Rútim sa svetelnou rýchlosťou po horskej dráhe, raz ma tá rýchlosť napĺňa šťastím, inokedy sa mi dvíha žalúdok. Mozog mi pracuje závratnou rýchlosťou a prepína medzi rôznorodými aktivitami: vývoj softvéru, cash flow, marketingová kampaň, predajná stratégia, rokovanie, prezentácia, potom obrazy, príbehy, nápady, medzitým varím, upratujem, bežím do servisu, pre dcérku, do obchodu. Večer sa učím, alebo pracujem nad vlastným projektom. Píšem po nociach. Padám z nôh. Spánok kopíruje moju každodennú realitu. Sny ma prehadzujú z jedného príbehu do druhého. Raz siréna hučí, ukrývame sa v pochmúrnej pivnici, potom sa náhle ocitnem v zoo, som obklopená čudnými zvieratkami: tigrica-primadona krúti zadkom, zaľúbený párik levov sa bozkáva, opičky sa naháňajú na motokárach a ani sa nespamätám, náhle je rez v príbehu, a ja s falošným hlasom spievam v gotickom chráme, Dies Irae, anjeli sa usmievajú na mňa a tancujú kankán. A znovu ten prekliaty budík. Cinkne mi v hlave, že dnes mám odovzdať rozpočet, ktorý však ešte nie je hotový. Na poznámky nieto času.
Čo plánujem robiť nasledovné týždne?
Spomaliť. Aspoň trošku. Aspoň na niekoľko týždňov. Začala som s mojím novým projektom „Spomalenie“ minulý víkend, keď som sa na pár dní vytratila do Bergamo. Alarmujúco dochádzalo energetické palivo. Nádrž už bola prázdna, ťahala som to zo zotrvačnosti. Urgentne som potrebovala vypnúť, vyčistiť hlavu, nadýchnuť sa stredovekej atmosféry a čerstvého horského vzduchu, potešiť chuťové kanáliky talianskym jedlom, vínom, zmoknúť, fotiť, rozmaznávať oči gotickými a renesančnými maľbami. Takže plánujem pracovať na projekte „Spomalenie“. Jasné, že práca, deti, domácnosť, všetko ostáva, to predsa neodložím na poličku, ale nič extra, nič navyše nebudem robiť. Po večeroch budem jednoducho napĺňať plán aktivít Spomalenia: čumenie do hviezd, sauna, kino, divadlo, spanie. Dúfam, že aj moje sny naberú iný rytmus.
A na čom ešte budem pracovať? Na mojom ďalšom novom projekte: Šťastné očakávanie. To šťastie si chcem vychutnať naplno. Radosť, ktorú si často nestihnem užiť, pretože okolo neho len prebehnem s mávnutím ruky: „see you later“. Už sa neviem dočkať, kedy sa mi dostane do rúk moja druhá knižka: #házibuli. Našťastie je už v tlači. Finiš bol veľmi stresujúci, niekedy to vyzeralo, že to stihneme, inokedy, že nestihneme jeho vydanie na budapeštiansky sviatočný knižný týždeň. Vďaka Attilovi Ágostonovi a Emőke Lovas sa to podarí. Ako bonus k uverejneniu budem mať aj dve dedikácie: v piatok (9.6.) o piatej na stánku Bázis a v sobotu (10.6.) o jednej na stánku Kalligram budem rozdávať smajlíkov.
Bude to pre mňa v Budapešti sviatok. S láskou vás pozývam. Príďte, oslavujme spolu 😊
