Je ťažké necítiť tlak tejto otázky a neinterpretovať ju v rámci mojej bežnejšej – a, samozrejme, konzistentnejšie vykonávanej – profesie. Aj keď v skutočnosti je písanie a interpretácia textov dosť významnou (a pre mňa intelektuálne najvďačnejšou) súčasťou mojej práce. Aj v oblasti vedeckého marketingu existuje tvorivá práca, hoci má trochu iný charakter ako to, čo robím, keď píšem poéziu alebo prózu. Výzvy v oblasti vedeckého vzdelávania a komunikácie sú iné: tam sa snažíme poskytovať poznatky založené na čo najspoľahlivejšom podklade, a to veľmi stráviteľným spôsobom (vo farebnom balení, nakrájané na malé kúsky). Vo svojich literárnych snahách sa pokúšam odovzdať sama sebe vlastné rozvíjajúce sa poznanie, svoje vlastné vnútorné úvahy, a to spôsobom, ktorý nemusí byť nevyhnutne všeobecne uchopiteľný, ale je aspoň pre mňa zrozumiteľný. Trochu pootáčať kocku, zistiť, či sa mi podarí získať harmonickejšie zoskupenie farieb - aj keď sa celý obraz nespojí -, s ktorým sa ľahšie vyrovnám.
Ale to už odbieham od témy. Myslím, že som sa chcela hlavne ospravedlniť, komukoľvek, že som bola v poslednom čase v literárnom živote taká neproduktívna. Stále sa tak trochu veziem na zbierke básní, ktorú som vydala pred dvoma rokmi. Ešte vlani na jar , ba aj v lete sme mali niekoľko literárnych diskusií sústredených okolo nej a aj začiatkom februára tohto roku som sa v podstate viezla na tejto vlne, keď som sa zúčastnila na vernisáži výstavy Klaudie Avarky Gužák Cesta do Zaštavy. Ale vznikajú aj nové básne - napríklad teraz som sa rozhodla, že tento týždeň zredigujem dve svoje nové básne naťuakané do poznámkovej apky v mobile a jednu z nich čoskoro pošlem do Irodalmi Szemle, ako som to, zdá sa mi, sľúbila online redakcii! Takisto som začala rozpracovávať koncept ďalšej zbierky básní (ako súčasť žiadosti o grant, ktorú som nikdy nepodala). Je to v podstate ešte len náčrt, ale možno s ním tento týždeň pohnem, takto sa klamem. Alebo to možno aj naozaj urobím, ktovie?
Gyurász Marianna
29. 2. Text