Ešte stále fičím na voľnej nohe & na vlnách Juhoslávie!
Bola som na otočku v Bratislave, aby sme spolu s vydavateľstvom spravili posledné úpravy na preklade Fantómového komanda od Rolanda Orcsika. Dej sa odohráva v 90-tych rokoch v Srbsku, v bývalej Juhoslávii (Juhoslávia 1).
Síce sa venujem primárne prekladom z maďarčiny do slovenčiny, v mojich dlhodobejších projektoch teraz dominuje angličtina. Aktuálne prekladám z angličtiny básnickú zbierku Charlesa Simica Hlas o tretej nadránom (nositeľ Pulitzerovej ceny sa narodil v Belehrade, neskôr emigroval do USA, Juhoslávia 2), pokračujem v preklade romantického románu od Tegan Hunter z hokejového prostredia, kde mám najväčší problém s vhodnými výrazmi pri pikantných scénach (určite sa chcem vyhnúť jaskynkám a štrbinkám a moju obľúbenú chamajdu tiež nemôžem použiť).
Čakám aj na výsledky prekladateľských štipendií od FPU, kde som si podala projekt prekladu knihy Pála Száza Obrázky a iné zápisky z ciest (Juhoslávia 3).
Darmo si však naplánujem týždeň, som v pohotovosti. Hocikedy sa mi môžu ozvať či už z Napunku alebo zo slovenského veľvyslanectva, keď sa niečo udeje v slovensko－ maďarských vzťahoch.
Čaká na mňa aj prvý preklad divadelnej hry (Radical relax), na ktorý sa veľmi teším.
A už si aj plánujem nasledujúce týždne: dostala som ponuku tlmiť maďarského spisovateľa Pála Závadu na festivale literárneho prekladu Tranz v Banskej Bystrici (1. mája), respektíve tlmiť vyšehradskú besedu na festivale Brak v Bratislave (1. júna).
A napokon sa musím pripraviť psychicky i s prejavom na poslednú aprílovú sobotu, keď sa vydávam － ale len ako tlmočníčka. Tlmím totiž na svadbe najlepšej kamarátky.
A nech to ostane medzi nami, ale dala som si aj prvé literárne tetovanie, knižnú ilustráciu z československého vydania Anny Kareninovej z roku 1947.