Ďakujem za otázku.
Zaoberám sa so životnými cestami prvej doktorky medicíny v našom regióne, Vilmy Hugonnai, a maliarky indicko-maďarskej identity/pôvodu, Amrity Sher-Gil. Prostredníctvom týchto životných ciest sa snažím skúmať konštrukcie modernej ženskej identity, kultúrne sprostredkovanie a pamäť, zmeny identity/konštrukcie a ich interpretačné možnosti. Moja reflexia sa zameriava na tie životné stratégie žien, ktoré posúvali hranice tradičných spoločenských rolí na prelome 19. a 20. storočia a v ére modernity. Dôležité sú výsledné zmeny statusu, naratívy ženskej autonómie a to, ako sa formovala alebo mohla formovať kultúrna pamäť týchto výnimočných životných ciest. O čom je/mohol by byť tento naratív?
- Nie o „histórii žien“ vo všeobecnosti, ale o konflikte medzi ženskou výnimočnosťou a spoločenskou akceptáciou,
- Nielen o kariérnych históriách, ale o posunoch identity a sebainterpretáciách,
- Nielen o Hugonnai a Sher-Gil ako jednotlivcoch, ale o „kultúrnych mediátorkách“:
Hugonnai: veda – liečenie – vzdelávanie žien – sociálna reforma, Sher-Gil (a jej rodina): Európa – India – umenie – „transnacionálna/transkontinentálna identita“.
A možno najvzrušujúcejším „novým“ konceptom môže byť „formovanie ženského dedičstva“, t. j. ako sa kedysi kontroverzná ženská postava mohla neskôr stať národnou alebo medzinárodnou ikonou.
Keby som na toto všetko mala odpovedať jednou vetou, pokúsila by som sa preformulovať formovanie modernej ženskej identity a kultúrnej pamäte prostredníctvom životných ciest Vilmy Hugonnai a Amrity Sher-Gil, s osobitným dôrazom na špecifické prekročenia hraníc a možnosti, ako ženské úspechy vstupujú do historického kánonu. Chcela by som a snažila by som sa sledovať/sprevádzať životné cesty žien, ktoré boli vo svojej dobe považované za výnimočné a teraz sa stali dôležitými piliermi a referenčnými bodmi pre interpretáciu nášho kultúrneho dedičstva.