Tento týždeň lietam ako zimná mucha po byte. Treba upratať, ale pozrela som si náučné videá o prokrastinácii a zvýšenom kortizole, takže nič. Je to dané. Zúfalstvo sa rozprestiera všade, ešte sa na tom máme smiať, alebo už treba občiansku neposlušnosť? Pred pár dňami som visela na registračných systémoch Kultminoru (fungoval) a FPU (nefungoval), dnes nám už odriekli vypočutie na FPU vo veci grantu na časopis, na január. V pondelok sme mali ďalšiu prezentáciu letného slovinského čísla Verzie na Štúrovej, bolo plno, veselo, všetci boli nadšení a šťastní. Dačo ako minulý život. Včera som sa snažila pomôcť pri príprave budúcoročného prekladateľského seminára v Kremnici, ktorý zasa má na pleciach hlavne Renáta (FPU, registračný systém nefunguje, sľubujem, že už budem viac pomáhať) a včera odišla do tlače posledná tohtoročná Verzia. Dnes sa konečne odhodlávam, že si sadnem k dávno hotovému prekladu poviedok Ediny Szvoren, ktorý sa doteraz nepodarilo vydať. Tuším, že to už bude zbytočná práca (no FPU). Zároveň si to nepripúšťam. Zajtra idem na prezentáciu nového slovenského prekladu Upanišád. O tomto preklade tuto hovorí indický premiér: https://www.youtube.com/watch?v=JR1K4yFXUMc. Hej, premiér. A pozajtra máme v DoSlove vianočný večierok.
Magová Gabriela
4. 12. Text