V mojich kruhoch je už dlho témou, ako dokážeme zo slovenčiny robiť prostitútku, keď ju tak primitívne nechávame podliehať kalkom (najmä z angličtiny). Zdeformované základy slovenských slov sa udomácňujú nielen v našej hovorovej reči, ale aj v serióznom diskurze , pričom neprinášajú slovenčine nič, čo by ju robilo krajšou, pestrejšou a bohatšou. Mediálny tlak je taký silný, až sa zdá, že ten, kto tieto kalky dnes nepoužíva, akoby ani neexistoval. Bežne ich počuť v rozhlasovom éteri, cez televíznu obrazovku a často sa vyskytujú aj v múdro napísaných textoch. Nejde o prudérnosť, ale o konkrétne slová a výrazy, ktorých podoba deformuje jadro jazyka. A tak som sa stretla s redaktorkou, dramaturgičkou a prekladateľkou Gabikou Magovou, aby sme sa porozprávali o tom, čo sa to dnes deje v slovenskom jazyku a literatúre, kde a kto robí chybu, že čím ďalej, tým menej našu reč ovládame, hoci si myslíme pravý opak. A či je vlastne v poriadku, keď z toho ide človeka rozdrapiť, lebo však nikto nie je dokonalý. Rozhovor čoskoro vyjde v denníku SME, ktorý, mimochodom, práve oslavuje 30. výročie svojej existencie. Byť jeho súčasťou zostáva pre mňa aj popri prekladateľskej práci veľkým dobrodružstvom.
Čo sa týka prekladu, po románe Prirodzené svetlo (ocenenom aj ako filmový skvost) som ďalej v spojení s knihami maďarského spisovateľa Pála Závadu. Tentoraz pracujem na jeho texte Deň na trhu ako na pokračovaní príbehov spojených s predvojnovými a vojnovými udalosťami. Autor odkrýva stopy antisemitských pogromov a masovej hystérie v Maďarsku v období po druhej svetovej vojne a holokauste. Na jednom z dedinských trhov v okolí Debrecína sa v máji 1946 stretnú ženy, aby prenasledovali a na smrť umučili židovského predavača vajec. Svedkom tejto tragédie je manželka miestneho učiteľa, rozprávačka príbehu. Vražedné besnenie davu sa šíri ako požiar, nešetrí ženy, starcov ani deti. Milujem Závadov briskný jazyk a osobitý šarm, ktorým dokáže predložiť náročné témy, skvelo vykreslené charaktery, vzrušujúce príbehy a postaviť čitateľa zoči-voči celým európskym dejinám, že ich cíti kompletne ako vlastné. Kniha Deň na trhu dostala aj svoju divadelnú podobu, ešte pred pandémiou ju mohli vidieť aj diváci festivalu Eurokontext v SND, kde s hrou hosťoval budapeštiansky súbor Radnóti Színház. Zodpovedne prehlasujem, že lepší dramatický kus som za posledných pätnásť rokov nevidela. Ale kniha je kniha! Cením si, že vyjde v slovenčine a mohlo by sa to podariť už v lete.
A aby som nezabudla, v najbližších dňoch budeme s OZ Mona Sentimental a Renátou Deákovou odovzdávať mestu Kremnica deklaráciu o spolupráci pri zakladaní Európskeho literárneho domu Zechenter. Čaká nás s ním veľa práce, ale úžasné je, že dlhoročný projekt dostal konečne zelenú.