Erika Vályi Horváth, prekladateľka, spoluzakladateľka vydavateľstva Abacus+ a literárna terapeutka
Tento týždeň pracujem na dvoch zaujímavých projektoch, ktoré síce vznikajú odlišným spôsobom, no smerujú k podobnej otázke, ako možno text prepájať s novými priestormi a novými čitateľskými skúsenosťami.
Jedným z nich je maďarské vydanie rozprávkovej knihy Hercegnők és hercegek (Princezné a princovia, Artforum, 2020) od Pavla Rankova, slovenského autora oceneného Cenou Európskej únie za literatúru, v mojom preklade. Kniha vychádza vo vydavateľstve Abacus+ v edícii Žabka (Béka-könyvek) ako 86. zväzok série Bázis. Ide o Rankovovu prvú rozprávkovú knihu, jej príbehy pripomínajú svet klasických kráľovstiev, no zároveň hovoria moderným, hravým jazykom blízkym dnešným detským čitateľom.
Zvláštnosťou tejto knihy je, že na konci jednotlivých rozprávok sú QR kódy, ktoré vedú na webovú stránku vydavateľstva (https://abacusplus.eu/). Tam čakajú na mladých čitateľov otázky podnecujúce k zamysleniu, aby sa príbehy neskončili poslednou stranou knihy.
Úlohy vznikli s inšpiráciou literárnou terapiou a ich cieľom je, aby deti nielen čítali, ale aby sa o príbehoch aj rozprávali s rodičmi, učiteľmi alebo medzi sebou, aby kládli otázky a postupne nachádzali vlastné slová pre svoje pocity. Ako literárna terapeutka aj ako rodič považujem za dôležité, aby kniha okrem radosti z čítania podporovala aj porozumenie textu a schopnosť vyjadriť sa.
Pre vydavateľstvo Abacus+ je zároveň prirodzené, aby sa táto rozprávková kniha prepájala aj so súčasnými čitateľskými návykmi a aby príbehy mohli ďalej žiť aj v digitálnom priestore.
Druhou prácou je projekt Ekfrázy, v ktorom sa snažíme novým spôsobom ukázať stretnutie literatúry a vizuality. Po projekte z roku 2022 je tento rok cieľom, aby text a obraz neexistovali len vo vzťahu ilustrácie a sprievodu, ale aby medzi nimi vznikol skutočný dialóg, a to v slovenskom aj maďarskom jazyku. Ide o priestor, v ktorom sa čítanie, vnímanie a interpretácia navzájom posilňujú.
Tohtoročnou témou je Medzera na hranici (Tű–rés–határ). Do tvorivého procesu sa zapája viacero členov združenia Bázis, spolupracujú výtvarníci, fotografi, spisovatelia a prekladatelia. Projekt zároveň otvára priestor aj slovenským a maďarským tvorcom. Je vždy povzbudivé vidieť, keď sa stretávajú rôzne umelecké jazyky a skúsenosti a vzniká z toho niečo tvorivé, obohacujúce a smerujúce dopredu.
Možno nie je náhoda, že práve tento týždeň sa na mojom stole stretli tieto dva projekty. Oba totiž v istom zmysle hľadajú odpoveď na rovnakú otázku, ako možno čitateľa priviesť bližšie k textu, či už cez svet rozprávky, alebo cez stretnutie obrazu a literárneho textu.
