Do tohto týždňa som vstúpila plná inšpirácie a nadšenia, ktoré vo mne vzbudil nedávny medzinárodný literárny prekladateľský tábor v Kremnici. Vďaka kolegom prekladateľom zo slovenčiny do rôznych jazykov a z iných jazykov do slovenčiny, a taktiež literárnym odborníkom, univerzitným profesorom a legendárnym herečkám, ktorí nám na seminári prednášali, vidím svet opäť v trochu lepšom svetle. Niet lepšieho lieku na pocity, ktoré pramenia zo súčasnej orientácie nášho stredoeurópskeho regiónu, ako byť v spoločnosti ľudí, ktorí prijímajú a podporujú viaceré kultúry, ktorí sú nadšení pre spoločenské zmeny a ktorí nám dávajú pocit, že naša práca má zmysel. Preklad je krvný obeh medzi kultúrami, kľúč k vzájomnému porozumeniu, krása rozmanitosti – a tieto veci musíme teraz o to viac zdôrazňovať.
Sčasti s cieľom budúceho prekladu a sčasti kvôli záujmu o súčasnú slovenskú literatúru by som tiež tento týždeň rada dočítala knihu Anny Gruskovej „Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej“. Kniha vychádza zo života manželky slovensko-maďarského maliara Edmunda Gwerka, a odohráva sa v období pred druhou svetovou vojnou a počas Tisovho Slovenského štátu, ktorého konca sa Alžbeta Gwerková-Göllnerová nedožila. Jej dielo „Žena novej doby“ vyšlo počas tohto obdoba, čiže v roku 1938, a bola to príručka pre výchovu demokratickej ženy. Prvé dve vety knihy Göllnerovej sú aktuálne aj dnes: „Tvrdíme o sebe, že sme demokratickým národom. Ale keď sa zamyslíme nad týmto tvrdením a uvedomujeme si pravý obsah demokracie, poznávame, že síce máme možnosti byť demokratmi, ale že sme ešte veľmi vzdialení tomuto ideálu, na ktorého základoch bol založený náš štát.“
A nakoniec, keďže moje pracovné dni trávim na oddelení umenia po roku 1800 v Múzeu krásneho umenia v Budapešti, plánujem tento týždeň ukončiť výskum a napísať súhrn o dielach niektorých zahraničných umelcov, ktoré patria do našej zbierky. Tieto glosy budú súčasťou Sprievodcu zbierky diel 19. storočia, ktorá vyjde koncom tohto roka, a bude výklenkovou publikáciou v histórii zbierky.