Tento projekt sme spustili ako súčasť stránky Bázis s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Jeho cieľom je preklad súčasnej maďarskej poézie do slovenčiny. Chceme vytvoriť virtuálnu antológiu súčasnej maďarskej poézie na Slovensku.
Dávid Mellár
Preklad: Jitka Rožňová
Vytrhnutý zhluk nervov
Nehovoria o ňom, lebo nechápu,
ako môže byť jediným cieľom a zmyslom
deväťcentimetrovej časti ľudského tela
prinášanie radosti, nefunkčná rozkoš.
Rozbijúc jednotu tela,
deväť centimetrov, z toho minimálne šesť skrytých,
to je všetko, čo z neho zostalo. Ako pupočná šnúra muža,
zle naprataná dovnútra, odumreté puto.
Vyše osemtisíc navzájom tesne posplietaných,
vytrhnutých nervových zakončení
v jedinom klbku. Osemtisíc,
aby bol každý dotyk bolestivo
jednorazový a hlboký. Každý, aj ten najmenší
výdych a nádych je horúci a hmatateľný. Nech reakcia
páli. Nech ho zaplavia, zmáčajú kvapky
vyzrážanej pary, nech vykĺzne
spod záhybu dotýkajúcej sa kože,
nech ostane nehmotný, pozbavený
slovného prejavu, neznesiteľne blízko
k meditatívnej erotike nebytia.
Ako sa štetec mokrý od farby dotkne
nahusto tkanej, citlivej látky, stigma dotyku
ešte dlho schne na pokožke; odtlačok spoteného
končeka prsta na husľovej strune, natiahnutej do prasknutia,
vydrží dlho: vibruje, brní v ňom
vzrušujúca možnosť rozptýlenia
oxytocínu, prolaktínu a endorfínu, no silnejúce
impulzy nie je kam prenášať, nervové vlákna
vybiehajú do prázdna, neexistuje systém, ktorého
by sa mohli zachytiť, ani interpretačný rámec,
je rezistentný na hmatateľné, obratné a chvíľami načisto
abstraktné metafory vlažného mäsa jazyka.
Osemtisíc energiou nabitých, nepretrhnuteľných vlákien
sa vznáša v prázdnote ako vypitvaný predmet
v laboratóriu či na výstave, s presnými rozmermi,
poradovým číslom, v litri formalínu.
Skôr jednosmernosť pohybu: čistá zbožnosť uviaznutá
v modlitbe, mlčanie, obeta,
kým neprecitne, vytrhnutý orgán, mŕtva
rozkoš, cítiaca estetika, surová troska sama osebe.