No... mám niečo na prácu. Samozrejme, to je skvelé.
Naša skupina Déjà vu sa vracia do hudby. Stalo sa to v auguste, keď jeden blázon narazil na diaľnici do zadnej časti auta nášho basgitaristu Dodiho. Prežil, ale vzalo mu to pol roka života. Pomaly začíname odznova s pôvodnou zostavou. Všetko zlé má aj svetlú stránku: rozhodli sme sa vrátiť k jazzovejším veciam. Takto sme vtedy na prelome tisícročí začínali. Jazzové štandardy a funky veci, možno hudba, ktorú bežný spotrebiteľ ťažšie prijíma. Napriek tomu sme vystupovali dosť: vtedy sme mali 25-26 koncertov ročne, teraz asi desať. Žasnem nad tým, aké skvelé časy sme vtedy zažili...
Aj na niečom inom sa pracuje. S mojou milovanou Didó sme dali dokopy nezvyčajnú formáciu s názvom Síppal, dobbal, nádihegedűvel. Zostava: spev, dychové ľudové nástroje a perkusie. Prvá lastovička je už tu, dostupná online, môžete si ju vypočuť.
Čo sa týka mojej literárnej tvorby, nedávno vyšiel môj román v maďarčine o nočnom živote s názvom Rekviem prebdených nocí vo vydavateľstve Madách. Píšem ho teraz v slovenčine. Povedal by som, že ho prekladám, ale to nemusí byť nevyhnutne pravda. Keďže ide o môj vlastný text, nepovažujem za zaväzajúce držať sa maďarskej verzie. Samozrejme, budú tam len malé rozdiely, hlavný cieľ zostáva: evokovať atmosféru minulého sveta.
Čo sa týka budúcnosti, mám v taške niekoľko knižných plánov (dva určite), to je možno dobré znamenie, čo sa týka môjho duševného stavu a optimizmu...
Prajem členom Bázis a ostatným veselé Vianoce a šťastný nový rok.
Strieženec Alex
15. 12. Text