S Gáborom Gyenesom o jeho komikse 113 rán. Vzostup mafie v Dunajskej Strede zhováral Zoltán Szalay v Denníku N. Celý rozhovor si môžete prečítať na webovej stránke Denníka N.
"Môj komiks je pokus o konfrontáciu a spracovanie s príbehom mafie v Dunajskej Strede, vraví autor knihy 113 rán Gábor Gyenes.
Obdobie dunajskostredskej mafie sa skončilo, preto sa o nej dá hovoriť, vraví výtvarník Gábor Gyenes, autor komiksu 113 rán, ktorý je založený na skutočných udalostiach o podsvetí na južnom Slovensku. Hlavným hrdinom komiksu je Jaroslav Spišiak, ktorý je zároveň jedinou z postáv, ktorá je ešte nažive a zároveň na slobode.
V rozhovore s Gáborom Gyenesom sa dočítate,
- aká cesta viedla od Scorseseho filmu v maďarskej televízii po komiks o Dunajskej Strede;
- ako reagoval Jaroslav Spišiak, keď sa dozvedel, že z neho bude komiksový hrdina;
- ako sa stala partia mladých v Chľabe súčasťou knihy o mafii;
- aké dedičstvo po sebe zanechali dunajskostredskí zločinci.
V deväťdesiatych rokoch ste vyrastali v Košiciach. Kedy ste po prvý raz počuli o dunajskostredskej mafii?
Jednou z mojich prvých spomienok je správa o desaťnásobnej vražde v bare Fontána. O mafii som však počul už predtým. Moja krstná mama bývala v Jelke, odkiaľ pochádzal aj Tibor Pápay. Keď sme k nej uprostred deväťdesiatych rokov chodili na prázdniny, o Dunajskej Strede sa hovorilo ako o meste, ktorému sa treba radšej vyhnúť. V Jelke sme však teror nepociťovali.
Pre desaťnásobnú vraždu v roku 1999 sa Dunajská Streda stala svetoznámym mafiánskym mestom. Na čo ste si mysleli, keď ste to videli v televízii?
Mal som pätnásť rokov a práve sme sa vrátili z lyžovačky. V tom roku na východe Slovenska napadlo veľa snehu a v marci sme sa boli lyžovať. Masaker sa stal 25. marca a správu o ňom som videl už doma, v televízii. V tom čase som hral v košickom divadelnom súbore a moja stará mama ma nechcela pustiť na divadelnú súťaž Jókaiho dni do Komárna, lebo neďaleko je Dunajská Streda, kde sa strieľa. Bolo zarážajúce, že niečo podobné sa stalo v takom malom meste.
Vždy ste mali rád mafiánske filmy?
Pomerne skoro som si ich obľúbil. Spomínam si, že som mal dvanásť rokov, keď sme šli do Jelky, nočným vlakom sme cestovali z Košíc do Galanty a maďarská televízia vysielala film Mafiáni, ktorý ma veľmi zasiahol. Najmä preto, lebo príbeh bol vyrozprávaný veľmi strhujúco a intenzívne. Vtedy som po prvý raz videl filmárske postupy, ktoré neskôr využili aj mnohí ďalší. Napríklad to, že keď prehovorí narátor, obraz sa zastaví a potom pokračuje. Alebo keď sa dlhým záberom sníma jedna postava, ktorú sledujeme od zadného vchodu reštaurácie cez kuchyňu až po VIP stoly. Tieto postupy ma očarili.
Prečítajte si tiež
Buduje sa kult mafiánov z Dunajskej Stredy? Bývalý Sátorov pokladník šíri svoju verziu príbehu
Zaujala vás teda najmä vizuálna stránka filmu.
V tomto konkrétnom filme najmä rozprávanie príbehu a filmárske riešenia. Napríklad to, z akého uhla sa jednotlivé scény natáčali. Pravda, vzrušujúci je aj svet kriminálnikov, ktorý sa výrazne líši od nášho. Toto človeka v zásade zaujíma, no zároveň sa snaží vybudovať si voči tomu akúsi imunitu a schopnosť chápať situácie.
Foto N – Tomáš Benedikovič