Tento projekt sme spustili ako súčasť stránky Bázis s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Jeho cieľom je preklad súčasnej maďarskej poézie do slovenčiny. Chceme vytvoriť virtuálnu antológiu súčasnej maďarskej poézie na Slovensku.
Marianna Gyurász
Preklad: Eva Andrejčáková
Maruška
Niektorí ľudia, uznajme, majú hlavu čudného tvaru,
chytíš sa prúdu vlastných myšlienok v kaviarni pri nohe Kolosu,
dokázali ich totiž priviesť na svet iba násilím:
pomocou vákua alebo kliešťami,
držiac im hlavu vykmásali ich do chúlostivej situácie,
v ktorej sa napriek vlastným úmyslom ocitli
a odkiaľ žiadna cesta úteku nie je jednoduchá.
Takto ich rozlišuješ,
rozprávaš, usmievajúc sa na čašníka (ktorý ti ponúka zmrzlinu po maďarsky, hoci výslovnosť
má hrubú a nepríjemnú),
tie okrúhle hlavy, ktorým pristane každý účes a všetko
im ide s takou ľahkosťou, až krv vrie v žilách,
pozdravy aj rozlúčky,
a zástup hláv s vydutými spánkami, alebo ploché hlavy,
ktoré v šoku po príchode ešte
celé týždne nehybne ležali na malých tvrdých matracoch,
rozprávať sa naučili neskoro a nezrozumiteľne,
odvtedy sa často zamotávajú do vlastných viet a ten,
komu ich adresujú, sa na ne pozerá prinajmenšom začudovane.
Zahľadíš sa na Kolos, takto zdola, akoby si sa mu chcela pozrieť pod sukňu,
medzitým podvedome krčíš tú svoju;
nepohodlné slnečné okuliare si nasadíš navrch hlavy,
sledujem čierne tašky, čo máš namaľované pod očami
a čiernu farbu na spánkoch, ktorá robí tvoje čelo takým úzkym,
akoby hovorilo, vnútri som priestrannejšie,
a naraz mi len zíde na um, ako môžeš čašníkovi závidieť,
že hovorí tvojím rodným jazykom tak nemožne a ťažkopádne.
Nevyslovím nahlas, že nech pri tomto stole odznie čokoľvek,
nikoho z nás to nestavia do dobrého svetla,
posledný hlt Aperolu piješ s výrazom, akoby ti objednávky prišlo trochu ľúto,
ale všetko je tu také drahé a všetko treba vyprázdniť.