BÁZIS
search
search
HU / SK / ENG

Durica Katarina

25. 2. Zvuk

S Katarinou Durica sa zhovárala Martina Švirlochová v podcaste Ženy v meste

S Katarinou Durica sa zhovárala Martina Švirlochová v podcaste Ženy v meste. Celý rozhovor si môžete vypočuť a prečítať na internetovej stránke Ženy v meste.

"Spisovateľka Katarina Durica má v slovenskom preklade na knižnom trhu dve knihy. Slušné dievčatá plačú potichu a Mestské líšky. Poďte sa spolu s nami pozrieť na mafiánske 90. roky na Slovensku, na tému vysťahovalectva za prácou či nútenú prostitúciu ženskou optikou. 

Ako vnímalo život na Žitnom ostrove v 90. rokoch dospievajúce dievča? Nebála sa písať o mafiánskych praktikách? Prečo píše o ženách? Nielen tieto otázky rozoberáme so spisovateľkou Katarinou Durica... (...)

Durica o živote na Žitnom ostrove z pohľadu žien

Katarina Durica v súčasnosti žije s rodinou v Bruseli. Vyrastala v Šamoríne a pôsobila ako novinárka v Budapešti, bola hovorkyňou, turistickou sprievodkyňou na Blízkom východe a v severnej Afrike.

Ako novinárka sa venovala aktuálnym témam - sledovala voľby, robila reportáže z väzníc s obeťami domáceho násilia, venovala sa ženským témam – domácemu násiliu, nútenej prostitúcií, ale napr. aj situácií vidieckych žien vo východnej Afrike.

„Až v Afrike som si uvedomila, že je to pre mňa príliš povrchné. Išla som tam, naštudovala som si síce veľa materiálov, prečítala som všetky možné dostupné články o danej krajine a o ľuďoch, rozprávala som sa so ženami, ktoré zažili vojnu, útek, znásilnenie, robila som reportáže. Potom som sa vrátila domov, napísala som článok, bolo to uverejnené a išla som ďalej," hovorí Katarina Durica.

Uvedomila si, že to chce robiť inak. "Chcela som sa venovať „našim“ témám, Maďarom žijúcim na Slovensku. Chcela som ukázať, čo sa  dialo v 90. rokoch na Žitnom ostrove zo ženského hľadiska, lebo nikto sa tomu nevenoval. Je to môj región, tam som vyrastala, moja rodina a priatelia žijú tam. Kládla som si otázku, prečo cestujem do Afriky, keď aj doma mám dôležité témy? Také, o ktorých sa nerozpráva. Nechcela som zatvárať oči predtým, čo sa deje v mojom rodnom meste, že aj doma máme ženy, ktoré zažili niečo podobné.“"

SPÄŤ